Již brzy nastane nevyhnutelná událost – 2. díl

Zasvěcenec do projektu Looking Glass promluvil: Již brzy nastane nevyhnutelná událost – 2. díl

Toto je to obrovské tajemství, které projekt Looking glass odhalil:

Všechny možné časové osy vedou ke stejné budoucnosti. Toto zjištění posílá každého z ELIT, kdo o tomto má všechny informace, do slepé paniky. Elity světa přišly na to, že tohle je vážně konec jejich hry a dál už nelze ani manipulovat s budoucností. Časové osy se sejdou v jednom čase a vytvoří určitou nevyhnutelnou událost.

Elity nám předkládají scénáře toho, čemu chtějí, abychom věřili, že se stane, ale ve skutečnosti nemají kontrolu nad tím, co se nakonec stane. Mají pouze kontrolu nad reakcemi lidí, ale zdá se, že bez ohledu na to, co se pokusí udělat k vyvolání požadované reakce, bude to mít stejně nakonec zcela opačný účinek. To je ten proces probuzení a evoluce vědomí, která přichází bez ohledu na to, jaká rozhodnutí nebo možnosti jsou vloženy do evoluční rovnice. Nakonec se stane to, že se všichni dozvíme pravdu a uvědomíme si tuto obrovskou hromadu lží, která byla postavena před našima očima a která nám bránila v poznání obrovského množství informací, které bychom jinak měli k dispozici.

A co se stalo s projektem Looking Glass? Nejenže už nechtěli, aby ho jejich lidé používali, protože věděli, že stejně vyvodí pokaždé ty samé závěry, ale hlavně ELITY nechtěly, aby se kdokoli jiný dověděl, co počítač říká. Nesmírně je zajímalo především to, jak této nevyhnutelnosti zabránit. Vypadalo to, že nastane konec tohoto světa, ale není to konec světa jako takového, ale konec JEJICH světa.

Všichni lidé tam venku by měli vědět, že to, o čem věříme, že je pravda, se nakonec stane pravdou. Pokud nás někdo přesvědčí, že ve velmi blízké budoucnosti dojde k velké katastrofě, dojde ve velmi blízké budoucnosti k velké katastrofě. Pokud se nepodřídíme tomuto strachu a nepřijmeme tuto teorii, kletbu či podstrčený nepravdivý fakt, že ve skutečnosti neexistuje nic, co bychom věděli, nic se nestane. Naopak to způsobí přirozené sbližování časových linií. Prozření je jako začátek nové reality, začátek něčeho, co ani nemůžeme pochopit na základě úrovně našich současných přesvědčení. Když se všechny ty informace dostanou na veřejnost, nebude už možné popírat, co je pravda a co je lež a iluze.

To, co právě teď zažíváme, je, že dva mistři šachu sedí u šachovnice a jeden z nich se podívá dolů na šachovnici a vidí, že v sedmi tazích dá mat. Podívá se na svého soupeře a ví, že to jeho soupeř vidí taky. Dobře vidí, že se z toho už nedá dostat. Poražený hráč může hru pouze prodloužit. Oba hráči ale vědí, že hra je už u konce a zbývá pouze maximálně sedm tahů. Je jen otázkou času, kdy jeden udělá tah, druhý udělá protitah a prohrávající hráč dostane mat.

Zlí hoši už prostě prohráli. Dobří hoši už vyhráli. Ano, na stole ještě zbývají nějaké tahy, ale tyto tahy jsou vynuceny hráčem, který vyhraje. Jediný způsob, jak mat nemůže nastat, by byl, že vítěz udělá chybu, ale ze všech informací, které byly shromážděny a všech informací, které byly poskytnuty, je zcela zřejmé, že vítěz přesně ví, co je třeba udělat, aby vyhrál. Takže v tomto bodě je už jakákoliv chyba téměř nemožná.

Většina lidí, kteří sedí v publiku a sledují tento multidimenzionální šachový zápas mezi dvěma pokročilými šachisty, ale pochopí, že hra je u konce až dlouho poté, co to zaregistrovali oba hráči, protože oni nevidí na tu šachovnici. Zlatý věk prostě nevyhnutelně přichází. Všechny ty Mandela efekty nám jasně ukázaly, že nyní dochází ke spojení všech časových os do shodného okamžiku. Elity ztratily veškerou kontrolu. Nemohou už udělat nic, aby změnily nezastavitelný vývoj vědomí lidstva. Mnozí si to ještě neuvědomili, ale lidstvo nezadržitelně směřuje k osvobození a pravdě.

https://celostnivzdelavani.cz/zasvecenec-do-projektu-looking-glass-promluvil-jiz-brzy-nastane-nevyhnutelna-udalost-2-dil

Již brzy nastane nevyhnutelná událost – 1. díl

Zasvěcenec do projektu Looking Glass promluvil:   Již brzy nastane nevyhnutelná událost – 1. díl

Projekt Looking Glass představuje schopnost nahlížet do budoucnosti. Současní výzkumníci ale byli velice překvapeni tím, co uviděli. Základní informací ze zjišťování v projektu Looking Glass je to: že všechny volby, které děláme, jsou již nyní pro celkovou budoucnost lidstva a planety stále méně důležité a nakonec společně dojdou do jednoho, již známého bodu.

Všichni začali zjišťovat, že se chystá něco velkého a že všechny možné časové osy vedou ke stejnému základnímu výsledku naší budoucí historie. Světové elity tak zjistily pro ně nepříjemnou skutečnost, že pro ně nastal konec hry a dál už se světem a budoucností nebudou moct manipulovat. Časové osy se nakonec sjednotí v jeden nevyhnutelný výsledek.

Insider projektu Looking Glass říká: “Informace, o které se chci podělit, souvisí s hvězdnými bránami a Projektem Looking Glass. Konkrétněji s problémem ohledně roku 2012, který souvisí s těmito projekty. Obecně uznávaným názorem na to, co se teď v projketu Looking glass děje je, že tento projekt byl ukončen, protože se vyskytl zásadní problém. Když jsme se blížili k roku 2012, tak Looking glass sice odhalil několik cest, ale problém nastal v tom, že všechny časové osy se sbíhají do jednoho časového bodu. Když víte něco o projektech hvězdné brány a projektu Looking Glass, tak víte také to, jak funguje teorie strun, a že jedna volba, nemusí nutně znamenat, že druhá volba není. Na konci roku 2012 se naše rozhodnutí staly ale méně a méně důsledkovými pro budoucnost a nakonec budeme všichni dotlačeni k jednotnému výsledku. Vývoj doběhne do úzkého hrdla času, kterým všechno projde, bez ohledu na to, jakou volbu nyní uděláme.”.

To je velmi důležité zjištění a rozčarování pro ty, kteří měli přístup k Projektu Looking Glass a používaly ho ke svým manipulacím s předpokladem, že když dneska udělají nějaké rozhodnutí, vznikne k tomu odpovídající budoucnost. Experimentovali s možnostmi v budoucnosti a začali používat počítač, aby stanovili pravděpodobnost vývoje: “Když se teď rozhodneme takto, je na 79% pravděpodobné, že nastane určitý konkrétní scénář a na 23% nenastane a bude něco jiného.”. Nebo něco jiného, co jde vyjádřit pomocí pravděpodobných čísel. Naši badatelé pak ale začali zjišťovat, že se chystá něco velkého. Něco, co způsobí, že všechny možnosti všech budoucích scénářů, jakékoli volby, jakékoli možnosti, které byly zadány a pak pozorovány přes Looking Glass, inherentně skončí ve stejné budoucnosti. A žádné další rozhodnutí ani žádná možnost budoucnosti za určitým bodem, už toto nijak nezmění.

https://celostnivzdelavani.cz/zasvecenec-do-projektu-looking-glass-promluvil-jiz-brzy-nastane-nevyhnutelna-udalost-1-dil

Vladimír Laubert – O Slovienoch časť 3

http://www.tartaria.sk

V treťom rozhovore s pánom Laubertom sme prehovorili o zaujímavých témach, vrátane konfliktu v Izraeli, histórii Slovanov a našom prapôvodnom jazyku bukvica či o tom prečo a ako vznikol futbal. Pozrite si, čo nám tentokrát pán Laubert prišiel povedať aby sme sa mohli zase raz hlbšie zamyslieť.

Satanira Merch https://www.satanira.store/

Soňa Peková – Klíčem je zbavit se strachu.

Soňa Peková – Klíčem je zbavit se strachu. Pochopíme, že celá současná manipulace je jen hra

Jaroslav Dušek – Žijeme v matrixu expertů

Jarda Dušek: Žijeme v matrixu expertů. „Stamilióny polodebi*ů si navzájem dělají poradce.“

Jak se nám žije ve světě, kde na všechno „potřebujeme“ experty? Jaroslav Dušek v novém jarním rozhovoru svým typickým humorem a nadhledem opět šťourá do chlácholivých představ těch, kdo mají rádi svůj klídeček v současném systému. „Nesnažím se nikoho dráždit,“ zdůrazňuje, ale přesto jeho výroky často rozčilují zastánce „klasického“ úzkoprofilového pohledu na vědu, medicínu, vzdělávání.

Bez ohledu na reakce a občasné mediální štvanice proti jeho osobě stále trpělivě vysvětluje, že každý člověk je spolutvůrcem svého zdraví a propaguje lékaře a vědce, kteří se odvážili opustit dogma a dívají se na člověka, léčení a uzdravování jinak. „To samozřejmě úplně popírá chiméru farma.eutického systému a rozzuří to ty, kdo na tom chtějí vydělávat,“ říká.

Kromě zdraví a zodpovědnosti za svůj život jsme si povídali i o divadle a příběhu hledání a nalezení nových prostor pro Jaroslavovo Divadlo Kampa. Rozhovor má dvě části, na pokračování se můžete těšit v příštím týdnu.

Paul Brunton – Buď – alebo?

Všetko v tomto vesmíre má svoje miesto a každá udalosť má svoju určenú hodinu… Dejiny ľudstva sú, a snáď vždy budú, striedaním svetla a tmy, prílivu a odlivu, materializmu a duchovnosti…

Tvárou v tvár nepriaznivému osudu sa musíme naučiť dve veci:

• kedy ho prijať
• a kedy mu odporovať.

Sú doby, kedy je múdre odovzdať sa zdrvujúcim okolnostiam a naučiť sa ich horkú lekciu. Inokedy je však múdrejšie bojovať s odvahou leva. Musíte sami zistiť, kedy je pre čo správny čas. Táto múdrosť vo svojej dokonalosti prichádza jedine adeptovi, ktorý sa naučil stáť mimo všetkého čisto osobného.

Sú doby, kedy nešťastie znamená pohár požehnania a malo by byť prijaté. Sú tiež doby, kedy dobré dary sú pohármi jedu a mali by byť odmietnuté. Jedine tým, že sa staneme absolútne neosobnými, to môžeme posúdiť. Toto „ja“, ego, je váš nepriateľ; môže sa stať vaším priateľom. Je vaším nepriateľom, pokým si činí výhradný nárok na vašu pozornosť; stane sa vaším priateľom, keď stojí bokom a hovorí: „Nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane.“ Ak budete hľadať to, čo je za vaším osobným ja, za vaším osobným životom, vašou mysľou, vaším telom, to, čo je pravá skutočnosť a duch, nájdete mier. Nikto vás oň nemôže okradnúť, nikto vám ho nemôže zobrať…

Paul Brunton (z knihy Vnútorná skutočnosť)

https://neri7blog.wordpress.com/

ROBME ASPOŇ NIEČO

Téma tohto článku je dosť špecifická a trochu dlhšia, ale počas prípravy materiálov sa ukázalo, že treba čo-to pripomenúť aj z iného „rožku“. Na úvodnom obrázku vidíme výrez detailu z mapy zverejnenej r. 1491 kardinálom Nicolasom Cuzom. Takto je publikovaná v knihe Ottov historický atlas SLOVENSKO z r. 2019 (5. aktualizované vydanie), str. 58. V iných zdrojoch sa nám ju zatiaľ celú nájsť nepodarilo, resp. to, čo je možno nájsť je s ďaleko menším rozlíšením:

Na tejto mape vidno niekoľko zaujímavých údajov, čo naozaj stojí za to zdôrazniť. Topografická presnosť je – samozrejme – skôr iluzórna, ale všimnite si, že nad mestom Košice (Cassovia) sú zakreslené hory. Vzhľadom na známu topografiu našej krajiny je jasné, že reč môže byť jedine o horách, ktoré dnes – na našom území – voláme TATRA. Nad horami je uvedený názov – ktorý môžeme čítať jedine ako SARMATSKÉ HORY. Nuž tak – potvrdzuje to údaje z iných zdrojov, ktoré sme už neraz spomínali. Jeden z názvov, akým nazývali Našich Prҍdkov (= aj NÁS) je: SARMATI.

Na úvodnom obrázku sme uviedli aj pôvodnú verziu nášho Erbu. Z oficiálnych historických zdrojov možno zistiť, že „slovenskí povstalci“, bojujúci „proti Maďarom“ si zmenili pôvodný Erb tak, že zelenú farbu zamenili modrou. Nuž, heraldika nie je sranda, má svoje pravidlá a súvislosti. Zamenením zelenej farby za modrú nám odstránili z národného Erbu ŽIVEL VODY a zamenili ho za ŽIVEL VZDUCHU. Z principiálneho pohľadu je to pokus PRERUŠIŤ, alebo aspoň NARUŠIŤ našu schopnosť – ako Národa – MYSLIEŤ! Veľa či málo? Z nášho pohľadu ide o veľmi dôležitú skutočnosť. Kontakt Vody a Ohňa – vo vyváženom pomere – spôsobuje vznik pary, a teda vytvorenie živlu Vzduchu, pričom v tomto názve je uložený aj DUCH. Teda Duchovný Vývoj nahor je následkom správneho spôsobu myslenia. Odstránením Živlu Vody sa snažili odstrániť z nášho Národa schopnosť myslieť. Nuž a výsledky sú vôkol nás viditeľné na každom kilometri…

Ďalšou mystifikáciou – dezinformáciou – je premenovanie hôr. Nejde o tzv. TATRA-MATRA-FATRA, ale jednoducho a IBA o hory TATRA, t.j. o SARMATSKÉ HORY. Takto vyzerali pred poslednou jadrovou vojnou. Oproti 17. storočiu sú dnes nižšie o 2/3.  Nuž a „presná“ práca s nepresnými údajmi nevedie nikam. Presnejšie – iba do slepej uličky. A o to im išlo. Veď hlavným ich cieľom bolo zablokovať čo i len zmienku o Sarmatských horách.

Pre tých, ktorí by nám hneď chceli niečím argumentovať iba opakujeme, že naša Kultúra je postavená na Informácii Druhého Druhu.

Ale pridajme ešte jeden zaujímavý dobový obrázok, ktorý je tiež uvedený v Ottovom slovníku. Na str. 102 je zobrazený Oravský hrad. V „dobových“, maďarských zdrojoch ho označujú ako „ARVA“. Ide o prepis do latinčiny, pretože pôvodná latinčina nepozná písmeno „U“, ale vždy používa iba „V“ (ktoré má aj číselnú hodnotu). Ľahko sa môžete presvedčiť, že v rímskych zdrojoch sa používajú výrazy ako „AVGVSTVS“, či aj „GAIVS IVLIVS CÆSAR“. Ako teda čítať názov na tomto obrázku?

Hoci sa to na povrchný pohľad zdá ako „ARUA“, je tam v skutočnosti napísané „ARIJA“. Nuž áno – teraz to zapadá.

• Od Uralu po Atlantik tu bola ÁRIJA,
• od Uralu po Tichý oceán bola TARTARIA. Alebo – podľa súčasného pravopisu – TARTARIA-ARIA..!

V Sloviensko-Árijských Vҍdach sa pri opisoch nášho Všehomíru spomínajú Čertogy, Galaxie, ďalej sú Metagalaxie, Vesmíry, Metavesmíry atď., atď. Toto sú v podstate dnes pochopiteľné pojmy, ale spomínajú sa tam aj „Reálnosti“. Čo naši Prҍdkovia nazývali „Reálnosťou“? Nuž, pozrime sa na to. Veď to je naša Tradícia.

Zvykli sme si na predpoklad, že náš Svet je nekonečný, ale on je na našej úrovni predsa len nejako ohraničený. Teraz nemáme na mysli iba 12-rozmernú Hru. Pozrieme sa na dve hranice, teda na hornú a spodnú hranicu Reálnosti.

Horná hranica (každej) Reálnosti je rýchlosť Svetla. Tá – podľa našej kosmológie – nie je konečná, ale každé Slnko má svoju rýchlosť Svetla. Teda teraz hovoríme o našej Reálnosti, o našej časti Hry, o našej časti Vesmíru. Z pohľadu fyziky je známe, že žiaden objekt s kľudovou hmotnosťou nemôže (v danej Reálnosti) dosiahnuť, a už vôbec nie prevýšiť rýchlosť Svetla, a pritom ostať v danej Reálnosti. Kľudová hmotnosť objektu je hmotnosť, ktorú môže namerať pozorovateľ, ktorý sa voči objektu nachádza v kľude.

Horná hranica Reálnosti je v neustálom vzájomnom kontakte s našim svetom. Častica Svetla, ktorá dopadne na akýkoľvek objekt v okamihu dopadu v ňom „zamŕza“.

• Slnečné lúče dopadajúce na list rastlinky sa nakoniec premenia na akúsi substanciu, ktorá sa stáva potravou pre mnohé bytosti toho sveta.
• Na druhej strane, za určitých okolností sa akýkoľvek materiálny objekt môže spätne premeniť – anihilovať – na čistú Energiu, na kvantum Svetla. Premení sa na elektromagnetické vlnenie a stane sa opäť súčasťou Hornej hranice Reálnosti.

Každá častica pohybujúca sa rýchlosťou Svetla má iba jedinú charakteristiku: vlnovú dĺžku. Táto charakteristika je projekciou akéhokoľvek objektu Reálnosti na úrovni Hornej Hranice.

Všetky objekty našej Reálnosti sú teda „zrodené“ Energiou alebo Svetlom, ktorého forma existencie vykazuje stav kľudu. Jediný spôsob, ako sa to dá dosiahnuť je vytvoriť uzavreté štruktúry, teda energetické prstence, vnútri uzavretých dráh ktorých si môže Svetlo uchovať svoju rýchlosť. Pohybom po uzavretom prstenci rýchlosťou Svetla sa vytvára objekt, ktorý môže navonok vykazovať kľudovú hmotnosť. A takto vytvorené formy už nadobúdajú priestorové koordináty. Vytvorenie a uchovanie takýchto foriem aj je cieľom Hornej Hranice v našom svete.

• Základným atribútom Hornej Hranice Reálnosti je ČAS.
• Pohyb po kruhovej dráhe vytvára PRIESTOR,
• dĺžka obehu častice po prstenci vytvára ČAS. Teda Priestor a Čas sú funkciami Svetla.

Charakterizované sú elektromagnetickým vlnami. To zároveň znamená, že človek dokáže vnímať objekty v našej reálnosti svojimi piatimi zmyslami – teda na materiálnej úrovni elektromagnetického vlnenia.

Spodnou Hranicou Reálnosti je to, čo vedci nazývajú vákuum a my Tmavá Matéria. Ak by sme dokázali pomocou nejakej technológie ohraničiť priestor odstrániť z neho elektromagnetické vlnenie, tak ostane iba Tmavá Matéria (vákuum). Svet za hranicou elektromagnetických vĺn nie je pre nás dosiahnuteľný preto, lebo neobsahuje také charakteristiky, ktoré sme schopní vnímať našimi zmyslami.

Hoci vákuum sa zvyčajne charakterizuje ako prázdnota, v skutočnosti obsahuje maximálne skoncentrovanú, príčinnú matériu s nekonečným potenciálom ale bez formy. Je to Tma (nie Temnota!). Je to to, čoho vidíme ako prevažujúcu farbu pri pozorovaní nočnej oblohy. Má tmavomodrú farbu. Preto je aj tradičná zástava Tartarie tmavomodrá (Tmavá Matéria) so žltým krížom od kraja po kraj (symbolizuje Mliečnu dráhu, t.j. Perúnovu Púť). V stredovej časti – bielom kruhu – sa umiestňoval Erb konkrétnej provincie – napr. Erb Bielovodia.

Nie náhodou naša Tradícia hovorí, že so Svietivosťou sa rodíme a Svätosť nadobúdame našimi činmi. Svetlý Vesmír naozaj znamená, že je vytvorený Svetlom Slnka.

Všetko existujúce vnútri Reálnosti je postavené na energetických prstencoch majúcich kľudovú hmotnosť, v ktorých sa pohybujú častice rýchlosťou Svetla. Každý proces, ktorý počas dňa konáme je konkrétny energetický prstenec. So svetom okolo komunikujeme na úrovni elektromagnetických vĺn, Tmavú Hmotu máme dosiahnuteľnú výlučne torznými poľami, t.j. MEDITÁCIOU.

Každý čin môže byť realizovaný iba v určitých časových hraniciach. Znamená to, že každý čin má vlastný životný cyklus, t.j. svoj vlastný „energetický prstenec“. Ak postupujeme v súlade s ním, tak okolitý svet sa mení na „prázdnotu“, čo znamená, že všetko sa odohráva samo osebe, automaticky a plynule. Nevyžaduje žiadne naše úsilie. Ale ak nie sme v súlade s rytmami udalosti, tak vždy musíme vyvíjať úsilie navyše, no ak „nesúlad“ prekročí určitú hranicu, tak proces skončí bezvýchodiskovo.

Všetky úrovne Reálnosti sú zostavené z prstencov rôznych priemerov, pohybujúcich sa rozličnými smermi a rýchlosťami. Práve tieto prstence vytvárajú tkanivo času, bunky tohto tkaniva sú na každej úrovni Reálnosti.

Existuje špecifický bod, ktorý môžeme nazvať „Bodom určenia“. Každý prstenec je samostatným procesom, a teda má vlastný Bod určenia, neustále sa presúvajúci po obvode prstenca. V tomto bode je skoncentrovaná maximálna úroveň energie každého objektu.

V skutočnosti môžeme povedať, že každý bod je súčasne vo všetkých bodoch kruhovej dráhy, ale s rôznym stupňom hustoty, či inak povedané, s rôznou pravdepodobnosťou jeho lokalizácie práve v tomto bode.

Na tomto jednoduchom príklade vidno, že v skutočnosti sa nepohybujeme po kruhu, ale prebývame vo všetkých bodoch prstenca v rôznych stupňoch hustoty. Akýkoľvek vonkajší vplyv – iný  kruh so špecifickými vlnovými charakteristikami – môže vstúpiť do vzájomného pôsobenia s nami nie v tom bode, v ktorom by sme sa teoreticky mali nachádzať. Vtedy proces nevyriešime (to sa dá iba vtedy, ak sa oba prstence stretnú svojimi bodmi určenia, napr. stretnutie sa v živote súdených si párov), a vtedy kontakt nastane v „bolestivých bodoch“.

Oba procesy sa stretli mimo svojich bodov určenia, a teda došlo k vzájomnému prieniku. Týmto došlo namiesto vyriešenia k vytvoreniu minulosti a budúcnosti (t.j. vznikol líniový Čas). Predstavte si, že vás čaká nejaká významná udalosť (bohaté dedičstvo, lukratívne zamestnanie, súdny proces…), skrátka niečo, čo zmení váš život. Hoci reálne k udalosti dôjde napríklad o pol roka či rok, vy už dnes začínate vzájomne pôsobiť s Reálnosťou z budúcnosti z toho bodu, ktorý zdanlivo voči udalosti neexistuje.

Jeden zo základných problémov dnešného človeka spočíva v tom, že nežije v reálnosti, ale 99% svojho času prebýva v minulosti alebo budúcnosti (v špekuláciách alebo ilúziách). Ale pretože okolitý svet spravidla bráni takýmto „putovaniam v čase“, tak taký človek ako keby „zmizol“ z tohto sveta. Namiesto jedného bodu kontaktu (ktorý sa má podľa misie skutočne odohrať) sa vytvoria dva, nachádzajúce sa v minulosti a budúcnosti.

Naša forma aktuálneho bytia sa urezáva, jeho trvanie sa skracuje. Takýto mechanizmus nastupuje vždy, keď pri ponímaní reálnosti sa odďaľujeme od nadobúdania našej skúsenosti (tu a teraz) a koncentrujeme sa na (predpokladané budúce, ale ešte neexistujúce) výsledky našich činov. Vedomý prechod životnými situáciami – so znalosťou cieľového bodu – vyzerá takto:

Je dôležité pochopiť, ako správne konať. Tu je užitočné si pomôcť Zenonovým podobenstvom a Achillovi a korytnačke.

Achilles ako symbol rýchlosti v šprinte musí dobehnúť korytnačku, symbol pomalosti.

• Achilles beží 10x rýchlejšie ako korytnačka, a preto jej dá 10 m náskok.
• Achilles prebehne oných 10 metrov, korytnačka prekoná 1 meter.
• Achilles prebehne onen meter, korytnačka prekoná decimeter.
• Achilles prekoná decimeter, korytnačka centimeter…
• končí to tak, že Achilles môže behať večne, ale nikdy nedobehne korytnačku. Je to paradox.

Zenon naviazal tento paradox nie na vlastnosti priestoru, ale na vlastnosti pohybu, čím definitívne zaviedol nasledovníkov do slepej uličky.

V skutočnosti ide o oveľa jednoduchšiu vec. Každá úroveň priestoru má vlastnú štruktúru. Pohyb mysle nemožno predbehnúť žiadnou fyzickou aktivitou.

Mnohí žijú v presvedčení, že dosiahnutie cieľa je nepretržitý proces, že každý krok, ktorý na tejto ceste urobia ich vedie ku konečnému cieľu. V skutočnosti úsilie väčšiny ľudí neprináša žiadne ovocie. Neustále sa snažia „urobiť aspoň niečo“, míňajú obrovské množstvo energie, ale nakoniec vždy ostanú stáť na mieste. Jednotlivec často nechápe prostý fakt, že môže ísť tu či tam, ale iba tým, že je tu či tam sa ešte nič nezavŕšilo.

Dosiahnutie každého cieľa vyžaduje konkrétne množstvo energie, ktorá sa spotrebuje za konkrétne množstvo času. Ale ak je jeho energetický potenciál nižší ako úroveň jeho cieľov, tak bude „bežať na mieste“ celý svoj život. To sa stane aj v tom prípade, ak sa snaží postupovať súčasne v niekoľkých smeroch, čím nie je schopný koncentrovať všetku nevyhnutnú energiu na konkrétne ciele.

„Veď som sa snažil, robil som aspoň niečo…“; nuž a hľa, toto je PODSTATA NEPOCHOPENIA PROBLÉMU. Ak sa ukáže, že vaše úsilie nie je dostatočné, tak všetko vaše strádanie nestojí za NIČ. Za vaše úsilie nedostanete vôbec žiadne ocenenie a ostanete na tom istom bode ako predtým. TO SÚ PRAVIDLÁ HRY a často premrhaný život.

Kým nemáme jasne zadefinovaný cieľ (bod „B“), tak žiadne fyzické úsilie štýlu „robme aspoň niečo“ nie je nič iné, iba zlyhávanie v plnení vlastnej misie. A za to príde čas sa zodpovedať.

• Životom môžeme ísť uvedomelou činnosťou, čo znamená prebývanie v tomto Časopriestore tu a teraz s vedomým zameraním sa na známy cieľový bod „B“. Vtedy dosahujeme ciele našej reinkarnácie – misie.
• No a druhá možnosť je ísť chaoticky, skúmať všetky energie (ktorých je nekonečný počet), čomu veľmi výstižne zodpovedá výrok Seneku:

KTO JE VŠADE, NIE JE NIKDE

Tento citát dnes mnohí „preložili“ so zachovaním 100% obsahu do súčasnej verzie takto:

ROBME ASPOŇ NIEČO

A v takýchto prípadoch to znamená, že Zenonov Achilles NIKDY nedobehne korytnačku, hoci bude bežať a bežať ako divý celý život. Fyzická – hoci aj horúčkovitá – aktivita NIKDY NENAHRADÍ aktivitu mysle. Sú to proste úplne nezávislé charakteristiky. Šťastie majú tí, ktorí to pochopili a cieľavedome sa smerujú k známemu cieľovému bodu vlastnej životnej misie. To preto, lebo dokázali zladiť fyzický a mentálny pohyb do jedného zladeného celku. Našli hudbu Života.

26.03.2024

https://www.tartaria.sk/robme-aspon-nieco/

Vladimír Laubert – O Slovienoch časť 2

www.tartaria.sk

Vladimír Laubert – O Slovienoch časť 1

Napriek „netradičnému“ názvu tohto kanálu – hoci zodpovedajúcemu realite dnešných dní – ide podľa nášho názoru o dobrých chlapcov, naozaj hľadajúcich vlastné korene.

Znanie a cesty k nemu majú mnoho podôb. Je to podobne ako pri výstupe na vysokú horu. Zvyčajne sa dá vybrať množstvo chodníkov na vrchol, ba dá sa vyraziť aj v rôznych časoch. Ale tí, ktorí prekonajú prekážky a nepohodu a vytrvajú na ceste na vrchol hory – nakoniec uvidia ten istý krásny výhľad.

Nuž a tí, ktorí nikdy vážne nevykročili žiadnym smerom… rozhodne nemajú právo kritizovať tých, ktorý na púť skutočného hľadania Odkazu Prѣdkov z vlastnej Vôle a rozhodne vykročili.

PS: Téma Slovienov akosi nie je populárna v učitých médiách. Nuž záznam sa môžete pokúsiť nájsť podľa celého názvu:

S A T A N I R A E 40 Vladimír Laubert _ o Slovienoch časť 1

http://www.tartaria.sk

Prof. Peter Staněk – Co doopravdy zamýšlejí „globalisté“? 1 a 2 časť

Prof. Peter Staněk: Co doopravdy zamýšlejí „globalisté“? Necháme je udělat z nás digitální blbce? (1. časť)

Prof. Peter Staněk:

Sme tesne na pokraji možného zániku ľudskej civilizácie ako ju poznáme (2.časť)

„Jsme těsně na hraně možného zániku lidské společnosti jak ji znáte,“ říká profesor Peter Staněk v pokračování našeho rozhovoru. Bude to zánik, který si způsobí sami lidé, protože dopustí jaderný konflikt? Podle profesora Staňka jsou toto plány různých globalistů, zelených mozků a idiotů. Ovšem zapomíná se na přírodu a na to, že naše planeta má svoje cykly a vytváří dokonalou harmonii. Jediný, kdo ji porušuje, je člověk, „drobný virus“ na povrchu planety. „Jsme jako mravenci, kteří se hádají o poschodí v mraveništi, a kolem jde stádo slonů,“ směje se Peter Staněk s tím, že nikdo neví, jak si planeta se současnou situací poradí, ale harmonizace je nevyhnutelná.

Co všechno si ještě necháme líbit pro „vyšší dobro“? Co je top pět věcí, kterých se elity bojí, že je přemýšliví lidé udělají? Dovolí mlčící většina ještě větší atomizaci a nepřátelství ve společnosti? Jaký bude model nové společnosti?

 

 

DVA A DVA

Dá sa povedať, že ide o naozaj jednoduchú matematickú operáciu. Ale zdanie často klame. V danom prípade sa odvolávame na staršiu pieseň skupiny Elán, ktorú sme počúvali ešte za socializmu. V texte možno počuť: „dva a dva sú predsa štyri – tak ich to naučili“. A potom ešte: „každý to vie, iba ja nie“.

Nášmu čitateľovi už je určite jasné, kde spomienkou na túto staršiu pesničku mierime. Buď človeka niekto vedie, a teda mu vopred oznámi, aký má byť výsledok – veď dva a dva sú predsa štyri – alebo ide o prípad, keď „každý to vie, iba ja nie“, t.j. hľadáme vlastnú cestu bez ohľadu na to, či „každý“ okolo nás ju (t.j. vlastnú cestu) hľadá či nehľadá. Ako zvyčajne rozhodnutie vykonáva každý sám. Aj – a toto už počujú menej radi – s plnou zodpovednosťou zaň.

My – samozrejme prenesene – od začiatku existencie našej stránky patríme do kategórie „iba ja nie“. A inak to ani nemôže byť, ak sa človek riadi vlastnou mysľou. Tématike skreslenia nášho pôvodného jazyka sa samozrejme nevyhneme – veď ide o základnú metódu, ktorú použili na uzavretie Národa medzi štyri mantinely.

Ešte raz spomeňme Jonáša Záborského (1812-1876) a jeho DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO OD POČIATKU DO ČASOV ŽIGMUNDOVÝCH z r. 1875. Kniha nebola vtedy vydaná, a preto bola uschovaná  v pražských archívoch. Vyšla až v roku 2012, ale originál je stále – podľa vôle Záborského – uložený v Prahe. Zaujímavé je, že Záborský naložil na text knihy „kliatbu mŕtveho“, aby sa nikto neopovážil pri vydaní knihy zmeniť čo i len slovo. Je to veľmi zaujímavé, ale pravdepodobne bola táto posledná vôľa „mŕtveho“ aj rešpektovaná. To však znamená, že do knihy „bolo potrebné“ dodatočne doplniť odborné stanoviská historikov, aby „veci dali na pravú mieru“. Napríklad Záborský píše o „Mogoloch“, ale odborní historici dneška už o „Mongoloch“. A pri čítaní knihy – hoci je z r. 1875 – s prekvapením zistíte, že jej text je dnešnému čitateľovi plne zrozumiteľný. Takže ak je text zrozumiteľný, znamená to, že informácia je v knihe podaná neskreslene, lebo pri skreslení by sme jej dnes nerozumeli. Takže 99% knihy skreslených nie je, ale také prípady ako Mogoli treba zmeniť na Mongoli?

Pozrime sa ešte na jeden detail. V §1 MENO A SÍDLO SLOVÁKOV V IX. STOLETIU (doslovná citácia nadpisu) na str. 9 nájdeme ďalšiu zaujímavosť: „Nemci ich volali Slavmi a Sclavmi. Pridávajú však ku tomu vždy MARAHENSES, zriedka MORAVENSES“. Vari ani netreba zdôrazňovať o čo ide. Energiu Zeme MARA (MAŤ RA) zamenili za smrtonosnú MORA (MOJŽIŠ RA). RA predstavuje žiarenie, vyžarovanie – v našej tradícii našich Rodov vo Svarge. Už a MORA je tiež žiarenie, smrtonosné, už biblického projektu, teda z inej časti vesmíru.

Myslí sa smrtonosné našej starej Kultúre… neklamú. Úprava slov a zámena ich obsahu je dobre rozpoznateľná praktika, ak už vieme o čo ide. Vzhľadom na hlbokú vzdelanosť a celkovú vysokú rozhľadenosť Jonáša Záborského môžeme úplne vylúčiť, žeby nevedel o čom píše.

Jezuitské snahy o vnesenie čo možno najväčších rozdielov do kedysi jedného, univerzálneho jazyka všetkých Slovienov boli dlhodobé a systematické. Už vieme, že najväčší úspech v tomto ich snažení dosiahol Martin Hattala r. 1850, ktorému sa podarilo presadiť kodifikáciu slovenského jazyka, teda v skutočnosti jazyka slovenov (hatlaninu). V porovnávacej štúdii vyšpecifikoval jazyk slovenský a jazyk český, a už nič nebránilo ich úpornej snahe vniesť medzi jazyky čo najväčší rozkol a oddialiť ich tak, aby nikto ani nepomyslel na nejakú spoločnú súpatričnosť.

Nebol to prvý pokus, iba prvý úspešný pokus. Aj pred ním museli túto robotu robiť jezuiti, lebo nemohli nikomu inému dôverovať. Nech sa nikto nemýli, že jezuiti sú iba katolíci. Sú aj v tzv. pravoslávnej, ruskej cirkvi. Neznalosť neospravedlňuje. Spomedzi predchádzajúcich pokusy spomeňme Bernoláka (1762-1813):

Bernolák však v § IV opisuje Slovanov. Nám sa nepodarilo v jeho diele – samozrejme písanom latinsky – nájsť Slovienov a ani Slovákov. Vyzerá to tak, že on ešte hovorí o spoločnom slovanskom jazyku.

Slováci tu naozaj v minulosti neboli. Vznikli až pokresťančením Slovienov. Na úvodnej stránke Slovanskej gramatiky (hore) je latinský citát: „Melior post aspera fata refurgo“ (internetový prekladač ponúka niečo takéto: „Lepšie vstávam po krutom osude“). Zaujímavé je iba to, že tento citát používal Hugo Grotius (1583-1645), holandský politik, diplomat a teológ – pomerne kontroverzný prípad. Je považovaný aj za otca medzinárodného práva…

Každý vývoj je cesta v bodu A do bodu B. Ak sa chceme dostať do bodu B, tak v prvom rade musíme jednoznačne vedieť, že existuje. Je to presne ako v navigácii. Tej nemôžeme povedať „odvez ma tam, kde chcem“ (t.j. „robme aspoň niečo“). Teda ak sa chceme niekde dostať, tak musíme začať používať schopnosti MYSLE, ktorej súčasťou je aj proces myslenia.

O myslení sme už napísali dosť, preto len krátku alegóriu. Vo všeobecnosti hovoríme, že človek má dva (2) mozgy – veľký a malý. Ale v našej, kazackej Tradícii sa hovorí o troch mozgoch. Za tretí mozog považujeme tráviaci systém. Tu však treba správne porozumieť tejto alegórii. Každý môže bez akýchkoľvek problémov na práci tráviaceho traktu názorne pochopiť, ako treba spracovávať informácie. Konkrétne ide o pomer využitej a nepotrebnej informácie. Ľahko si môže každý porovnať – nepotrebuje na to žiadne porovnávacie „zdroje“ – koľko jedla do dňa zje a koľko z neho organizmus naozaj zužitkuje. Ak budeme považovať všetko, čo do dňa zjeme za ponúkanú informáciu, tak to, čo tráviaci trakt vyvedie ako odpad predstavuje všetku nepotrebnú informáciu. Všetko potrebné – teda užitočný informačný obsah – telo spotrebovalo v procese trávenia.

Príklad „tretieho mozgu“ nám jasne ukazuje, koľko informácie z okolia má naozaj cenu, a koľko z nej treba hneď spúšťať do kanalizácie lebo je nepotrebná. Koľkí to sú schopní pochopiť?

Už sme sa stretli s obvinením, že nehrajeme fér, lebo „neuvádzame naše zdroje“..? Sú takí, ktorí si naozaj myslia, že všetko to, čo podávame sme od kohosi opísali?! To by znamenalo, že všetka informácia je dookola opisovaná do nemoty. Aký vektor vývoja by mohla mať?

Z energetického pohľadu „skonzumovanú“ potravu (informáciu) nie sú schopní vytriediť na potrebnú a nepotrebnú, a teda už spracovaný a nepotrebný odpad nevypúšťajú do kanalizácie, ale držia si ho u seba (kto je všade, nie je nikde). Ide o prostý Obraz bukvy OTA – Ѭ. Tu sa naozaj plne hodí ešte československý film Jáchyme, hoď ho do stroje…

Pozrime sa teda na všetko z výšky. Okolo nás – na nízkych rozmernostiach – je poväčšine priestor Matrixu. Stačí, aby sme sa „pracovne“ vložili do toho, ako zdravo a správne žiť – a sme v +3. dimenzii. Ak si nedáme pozor, tak v nej ostaneme pevne „prišprajcnutí“ – čo je častý problém a pasca aj pre inak dobrého človeka.

Asi najlepším vizuálnym príkladom Matrixu je film trináste podlažie z r. 1999. Vyšiel v tom istom roku ako prvý diel Matrixu, ale akosi nebol veľmi povšimnutý verejnosťou. Väčšina sa skoncentrovala na prázdnu bublinu – film Matrix. Sám osebe má tiež určitú vypovedaciu hodnotu, ale neporovnateľne menšiu ako Trináste podlažie.

Pre pochopenie podstaty  filmu však treba mať najskôr jasno v našom Svetoponímaní, inak by celkovo vyzeral ako krajne beznádejný prípad. Matrix naozaj obsluhujú špičkoví programátori, naozaj programovo beží vo vysokovýkonných počítačoch (navný priestor ±8. aj ±9. čakry je ešte delený a ovládaný satanistami). Je to kybernetický priestor čiernych mágov a kabbalistov.

Obsluhujúci programátori sa môžu kedykoľvek, podľa potreby či záujmu, pozrieť na kohokoľvek, kto je zapojený do systému (Matrixu). Na obrazovke uvidia všetko, čo robí. To preto, lebo jeho/jej vedomie je zapojené do ich systému. Na pripojenie stačí, aby cieľový subjekt bol na úrovní nízkych vibrácií, t.j. najmä emócií (alebo aj citov, t.j. v čakrách 1.-6.). Ale akonáhle človek prenesie vedomie vyššie (stačí už 10. čakrálna a dimenzionálna štruktúra) dostáva sa mimo akýchkoľvek možností kontroly ich systému a akákoľvek možnosť jeho ovládana končí.

Do tejto globálnej siete sú programovo vtiahnuté mysle človekov aj bytostí – o tomto sme písali už naozaj dosť. Pre bytosť bez Živatmy je to definitívne riešenie – z takéhoto systému niet úniku. Ale človek – ak má pod kontrolou svoju myseľ – sa dokáže dostať (jeho vedomie) mimo pôsobenia Matrixu – a to dokonca ľahko. Len človek môže nájsť hranicu simulácie a vyjsť z nej von. Už sme sa zaoberali štyrmi mantinelmi, ale ďalej sa dostaneme vďaka Metafyzike. Všetko tkvie v očistení sa od negatívu, ale aj škodlivého pozitívu („páchanie dobra“). Na úrovni údelnej váhy aktuálneho roku (7532) je úroveň Energií (Mikrokosmu človeka) ·IZ·. Teda zostupujúca Inglia (Energia) potrebuje v plnej miere prejsť cez Mikrokosmos človeka do Zeme (z pohľadu sakrálnej grafiky). Preto aj Slnečná Runa Veles zobrazuje džbán, do ktorého treba zostupujúcu Ingliu „zachytávať“ (aby sme ju vedeli použiť, inak prejde mimo nás). Prechod blokuje „iba“ NEGATÍV. Inými slovami to znamená, že Inglia do nás vstúpi, ale iba jej malú časť budeme (ak vôbec) schopní využiť pre seba. Negatív ju ako výhybka – ventil – presmeruje do systému Matrixu. A potom nečudo, že Matrix stále „žije“.

Zo seminárov Metafyziky vieme presne, ktoré „ventily Matrixu“ (Negatív) sú najnebezpečnejšie. Sú to STRACHY, OBIDY a HRIECHY.

• Strachy otvárajú „zadné dvierka“ do nášho energeticko-informačného systému. Cez otvorený portál strachov je možné do takého človeka vkladať akékoľvek programy – a ani jeden nebude v prospech človeka. Týmto sa vytvárajú podmienky na ovládanie chovania sa človeka.
• Obidy (v Slovníku slovenského pravopisu z r. 1970 ešte uvádzané) sú nenaplnené očakávania, na podklade výskytu ktorých sa človek „urazí“ na druhého človeka. Je to akási krivda, ktorá však nebola úmyselne spôsobená cieľovým objektom (druhým človekom). Teda daný človek nemá ani potuchy, že druhý sa naň „obidil“, pretože vedome nič proti nevykonal. Obidy držíme najčastejšie proti rodičom, deťom, partnerom navzájom, priateľom, zamestnávateľom, kolegom a podobne. Obida na energetickej úrovni spôsobuje vytvorenie energetických zhlukov vnútri J/H tiel, ktoré blokujú prietok Inglie. Obidy sú najčastejšou príčinou toho, že ostávame zablokovaní a neschopní prijímať z Priestoru dobré, prospešné Energie. Obižujúci človek škodí naraz dvom. Sebe, aj tomu, na koho sa obidí. Strach umožňuje na nás zaútočiť zvonku, obidy nám blokujú možnosť prijímania Energií z Priestoru.

• Ďalším problémom sú hriechy. Za hriech považujeme všetko to, z čoho viníme samých seba. Hlavným dôsledkom akéhokoľvek hriechu je spustenie programu sebalikvidácie.

Všetky choroby sú následkom hriechu. Rovnako aj všetky naše negatívne životné situácie stoja na podklade hriechov. Sami seba takto trestáme za „zavŕšené“ hriechy. Oslobodenie od všetkého tohto negatívu je možné vďaka tomu, že sa nachádzame v režime prechodu do Zlatého Vѣku. A práve tieto 3 štruktúry sú najťažšími faktormi, ktoré nás držia v nízkych dimenziách (v Matrixe).

Odstránenie tohto negatívu znemožňuje Matrixu sa kdekoľvek vnútri nás uchytiť – nemá sa za čo. Teda zase oblasť Ѭ. Pri absencii záchytných háčikov nie je človek zachytiteľný ani špeciálnymi prístrojmi, ktoré inak 24 hodín denne pracujú na vnucovaní myšlienok všetkým, ktorí sú uchytení v systéme. Takéto technické zariadenia sú inak veľmi nebezpečné, pretože pracujú neprestajne, neúnavne. Sú rozmiestňované najmä v husto zasídlených lokalitách.

Mimochodom, keď Pentagon plánuje niekde rozpútať vojnu, tak najskôr takú krajinu navštívia jeho čierni mágovia. Spravidla pôsobia v iných krajinách pod legendou poradcov amerického prezidenta. Títo skoncentrujú všetok možný negatív a prenesú ho do cieľovej krajiny. Zároveň tam rozmiestnia spomenuté prístroje na ovládanie vedomia. Spravidla do týždňa vypukne vojna. Takýto poradcovia sa zdržiavali aj na našom území za minulej vlády. Vrátili sa tu po návšteve Ukrajiny a do týždňa tam vypukla vojna…

Ohľadom meditácií na Veľkých seminároch ešte dodajme, že Vedma Nadežda práve preto úmyselne vedie meditáciu nahlas, aby každý počúvajúci mal možnosť vedome počuté prijať alebo odmietnuť. Takáto možnosť neexistuje v hypnotickom stave!

Možnosť výstupu do 16. a vyššej dimenzie neposkytuje nikto okrem Veľkých seminárov. Už na základnom seminári dochádza k tomuto výstupu po prvý raz. Ale – ako sme už neraz prízvukovali – čistota je stav dynamický, t.j. na jej udržanie je potrebný proces neustáleho obnovovania!

Na Veľkých seminároch sú účastníci vpúšťaní do vysokých dimenzií vďaka otvoreniu Kanálu Školy. Sprístupnenie vysokých dimenzií (16. a viac) je výlučne v právomoci Vedmy. Ona má kľúč na otvorenie tohto prístupu, ale aj na jeho uzavretie. Túto právomoc čiastočne delegovala na beregine centra Tokarevovej, ktoré tým majú delegované právo viesť základné semináre. Nikto viac – okrem Veľkých meditácií – také niečo nedokáže poskytnúť!

Na Veľkých seminároch – ešte raz zdôrazňujeme – sa pod vedením Vedmy otvára Kanál výstupu do J/H Sveta patriaci Škole pre všetkých účastníkov seminára. V Energetickom toku Kanála sú všetci účastníci so Živatmou, je to naozaj reálna príležitosť TVORIŤ ŽELANÚ REÁLNOSŤ. Nikto iný nikdy pre nás nič podobné nedokáže urobiť. Ale je tu potrebné aj Znanie – teda minimálne Základný Seminár a vedomie zodpovednosti za to, čo s okamžitou mocou v spoločnom Energetickom Toku tvoríme. Znanie predpokladá, že poznáme bod „B“. Sme povinní vedieť akú budúcnosť si chceme pripraviť.

Varujeme, že napríklad nespokojnosť s našimi príbuznými či blízkymi môže spustiť program ich likvidácie. Preto treba udržiavať vedomie – myseľ – pod neustálou kontrolou, t.j. v čistote. A vieme aj to, že prvou líniou obrany Matrixu sú pochybnosti. Pozor na tých, ktorí ich preberajú a šíria aj z blbosti a naivity.

Ak sa nám niečo nedarí, tak príčina je najčastejšie v tom, že sme si nezdar „objednali“. Preto si „objednávajme“ šťastie, radosť, oddych, zdravie, rodinnú pohodu, ľúbosť, lásku, dôveru a podobne. Iné štruktúry nespomínajme ani v myšlienkach.

Negatívne programy môžu prichádzať aj z nášho okolia. Najmä staršie pokolenie má vo zvyku „plánovať negatív“, aj keď z neznalosti. Napríklad odkladanie peňazí na „zlé časy“ znamená zostavovanie programu, ktorého následkom bude, že „zlé časy“ určite prídu.

Kto dokáže svoje vedomie dennodenne presúvať do 16. a vyššej dimenzie, ten z Matrixu proste odíde kedy chce. Spoznáte to najmä podľa toho, aké myšlienky máte v mysli. Ak sú viazané na +3. (zdravý životný štýl, často okrem fyzickej aktivity aj vďaka všakovakým kryštálom, vonným olejčekom, bylinkám, aromatickým sviečkam a pod.), žijete síce zdravo, ale iba vo vymedzenom časopriestore, bez šance prejsť do Zlatého Vѣku. Ak v +6. (kodifikované slovanstvo) – je to v podstate to isté, akurát v inej farbe, teda ani to nestačí na Zlatý Vѣk. Vektor výstupu Ducha nahor umožňuje úplne iné – povedzme kosmické či galaktické – rozmery ponímania či myslenia…

To, čo je pred nami – očista od negatívu a výstup minimálne do (10-11-12). dimenzie – je udalosť mimoriadneho, vesmírneho významu. Nikdy v minulosti Midgard-Zeme nebola takáto očista realizovaná tak ako teraz, t.j. že sa tam môžeme dostať aj spolu s našimi fyzickými telami. Vždy to bolo len cez vojny a kataklizmy, t.j. smrť a reinkarnáciu. Myseľ človeka však musí byť schopná prebývať samostatne minimálne v týchto dimenziách už teraz. Na toto nemusí postačiť iba účasť na Veľkom seminári, na to je potrebná výmena čakrálnych a dimenzionálnych štruktúr a samostatný výstup do 16. dimenzie, čo sa vykonáva IBA na úvodnom seminári.

Zbieranie všetkého, čo príde pod ruku – ezoterické zasvätenia, mystické seansy, všakovaké reiki, čikungy, jogy, zúčastňovanie sa rôznych obradov a rituálov a podobne – vrátane náboženských úkonov nemusí stačiť. Je to najčastejšie hromadenie všakovakého odpadu z oblasti duchovného supermarketu. Aj keď mnohé techniky či meditácie v minulosti pochádzajú z pôvodne našich zdrojov, po tisícročiach sú už upravené tak, aby spĺňali potreby bytostí bez Živatiem. A jedine Živatma môže vystupovať do kolektívnych priestorov 10-11-12 a vyššie. Z pohľadu Bukvice Slovienorusov-Rusínov ide stále o to isté: Ѩ-Ѭ. Teda nenadobudnutie NÁŠHO Znania a následná neschopnosť (= neochota) zrieknuť sa nepotrebného… veď sa to tak pekne trblieta…

A ako sme sa vlastne dostali na prah tohto prechodu? Pred približne 10 rokmi temní mágovia Pentagonu zvolali celosvetové stretnutie im podobných. Zúčastnili sa tam zástupcovia všetkých šamanov, mágov, kabbalistov, vrátane Vatikánu a všetkých hláv nielen kresťanských cirkví, imáni mohamedánov, anglosaskí mágovia… a vôbec všetci tí, ktorí z pozície takých organizácií ako je svetová vláda, slobodomurári, sionisti, satanisti, ilumináti, Cigánski elitári, rozenkruciáni, maltézski rytieri, či vôbec všetky možné náboženské rády. Boli tam skrátka všetci okrem nás, bielej rasy a pôvodných indiánov, ktorí sa ohradili, že biely človek je ich brat.

Predmetom ich meditácií, obradov a rituálov bol jeden, jediný cieľ – totálna likvidácia nás, bielej rasy. Jediní, kto prebýval v sladkých, naivných a nevedomých ilúziách o spravodlivej demokracii sme boli – a v značnej miere aj ostávame – my, samotná biela rasa.

Pretože v nevedomosti už dlhodobo chodíme na voľby a dávame vlastný hlas a právo za nás rozhodovať práve takýmto elitárom – t.j. „privilegovaným“ – tak všetko, čo urobia je za nás a s našim súhlasom. Vieme, že v kresťanstve klamstvo a lož nepatria medzi hriechy – s čím všetci kresťania implicitne súhlasia.

Vďaka tomuto nevedomému súhlasu – a odsúhlaseniu aj našej vlastnej likvidácie – Kony Všehomíru sú bezmocné, lebo Prvý, Základný KON hovorí, že nikto nemá právo ovplyvňovať právo rozhodovania kohokoľvek iného. V praxi to znamená, že keď bolo proti nám postupne uplatňované násilie s cieľom nás vyhubiť – detaily každý pozná – tak Kony to považovali za našu vôľu. Nuž ak sa chcú idioti dať pozabíjať s vlastným súhlasom – je to ich slobodná vôľa. Takto sa vlastne stávame škodlivým vírusom vo Svetlom Svete. A vírusy sú vždy likvidované.

Až Veľké semináre začali postupne prebíjať otvor cez ťažký, nahromadený NEGATÍV, ktorý blokoval naše sťažnosti a hore, v J/H Svete nebola informácia o našom skutočnom postavení. Tú sme postupne, roky, kolektívnymi meditáciami cez Kanál Školy v J/H Svete dostávali tam, kde ju konečne vypočuli. Jedine systematická práca cez Kanál a vytrvalé opakovanie našej naliehavej žiadosti o pomoc zmenilo situáciu. Preto sme dostali možnosť prežiť a dostať sa do Zlatého Vѣku. Jedine preto J/H Svet pristúpil k dnes už neodvratnému zavedeniu Spravodlivosti a potrestaniu zločincov.

Tento náš úspech mal aj vedľajší efekt. Čierni mágovia Pentagonu – z pohľadu ostatných účastníkov spoločných obradov a rituálov – nesplnili to, čo im sľúbili, t.j. totálnu likvidáciu nás, bielej rasy. A preto sa v súčasnosti otočili proti nim. Rozpútal sa boj medzi nimi samými. Nepomáha ani v podstate neobmedzené množstvo peňazí a všakovakého bohatstva. A to je rozhodne v náš prospech a naša veľká šanca.

Nedajte sa obalamutiť – žiadne „robme aspoň niečo“ nič nezmenilo v náš prospech. Veď oni ani nevedia, kde je bod „B“, do ktorého sa treba dostať. Lebo my musíme presne formulovať našu požiadavku, J/H Svet má povinnosť vykonávať príkazy každého, kto má Živatmu, ale musíme vedieť kde chceme ísť. Svet ilúzií nie je svetom reality. Dnešný stav je výsledkom tvrdej a vytrvalej meditačnej práce, nie náhody a naivity. Nechodíme síce na voľby, ale vyčistením negatívu a doslovným prebitím komunikačného tunela do Vysokých dimenzií v našom Národe bolo umožnené, že Národ mal možnosť sa vo voľbách rozhodovať nezávisle od pánov Matrixu. A to je už veľa!

Víťazíme, ale nedajme sa oklamať tesne pred vrcholom. Lebo práve z vrcholu štítu je najhorší pád, lebo pod ním je najhlbšia priepasť. Pevne sa držme nášho bodu „B“.

Ďalšie súvisiace podrobnosti budeme postupne prinášať.

29.01.2024

https://www.tartaria.sk/dva-a-dva/